Neformálnu študentskú konferenciu UniCamp asi netreba nijak zvlášť predstavovať. O tom, aké meno si získala, svedčí najmä fakt, že vstupenky na ňu zmizli doslova v priebehu pár minút. Pizza SEO však bola rýchla a na UniCampe sa zúčastnila takmer v polovičnom zložení. A aj keď už uplynuli viac ako 2 týždne, čo trnavské synagógy ovládol marketing, dizajn či architektúra, k UniCampu sa oplatí v pár riadkoch vrátiť.
Hovoriť o tom, v čom je táto konferencia iná, je už asi úplne zbytočné. O UniCampe sa toho v poslednej dobe popísalo naozaj veľa a okrem celej škály superlatív boli často skloňované kľúčové slová ako uvoľnené, nápadité, motivujúce, treska a punk (ako negatívne kľúčové slová zväčša kravata a kaviár :). Tých, čo čakali vyvrátenie tohto imidžu našťastie sklamem – všetko je to pravda. Potenciál UniCampu však nekončí len pri fajn atmosfére a tuli vakoch.
Osobne ma zaujímalo, koľko priestoru dostane na konferencii on-line marketing. Musím konštatovať, že sklamaný som nebol. Preto by som sa rád vrátil k trom prednáškam, ktoré sa venovali rozbiehaniu vlastného projektu v on-line svete a ktoré ma najviac zaujali.
Vidovič & Vereš: Najlepší usability tester je tvoja mama
Prednášku Petra Vidoviča a Róberta Vereša o tom, ako úspešne rozbehnúť svoj on-line projekt, považujem za informačne najhodnotnejšiu. To, že vedia o čom hovoria, potvrdzuje už fakt, že ide o zakladateľov spoločnosti Etarget a momentálne vlastníkov spoločnosti Asmira, ktorá prevádzkuje množstvo úspešných komunitných webov na Slovensku aj v zahraničí. Aký je teda ich návod na úspech?
“Podnikajte v tom, kde sú peniaze, nie len v tom, čo vás baví.” Ideálny stav je, samozrejme, ak podnikáte v odvetví, ktoré vás baví a zároveň sú v ňom peniaze. Treba si však zhodnotiť, koľko ľudí Váš produkt potrebuje, koľko ho kúpi a akú konkurenciu máte. Skutočnosť, že nemáte žiadnu konkurenciu, ešte nesvedčí o unikátnosti vášho nápadu, ale môže to znamenať aj to, že váš nápad je hlúpy.
„Nezadávajte svoj projekt externej firme.“ Najmite si programátora alebo sa naučte programovať. Ak si necháte svoj web spraviť externou firmou, veľmi si tým uľahčíte, no zároveň si všetko skomplikujete. S projektom prichádza veľa problémov. Ich odstraňovanie bude však oveľa náročnejšie a drahšie ako s interným programátorom.
„Nemusí byť pekná, musí byť použiteľná.“ Ako spoločnosť, ktorá sa venuje optimalizácii stránok nielen pre vyhľadávače, ale aj zlepšeniu použiteľnosti, sa s týmto názorom stotožňujeme. Vlastnosti stránok – pekná aj použiteľná, sa, samozrejme, nevylučujú, prioritou je však použiteľnosť. A ako tvrdia Peter s Róbertom: „…najlepší usability tester je vaša mama!“
S myšlienkou „…nevymýšľajte nič nové, urobte to len lepšie…“, sa dá aj nedá súhlasiť. Avšak najlepším dôkazom sú samotné projekty od Asmira. A taktiež to, že kedysi si nevedeli predstaviť iný vyhľadávač ako Alta Vista.
„Nepočúvajte vašich užívateľov, pátrajte po ich problémoch.“ Povestná hlasná menšina vás niekedy svojimi návrhmi a kritikou donúti pracovať na úplne zbytočných veciach. Je preto dôležité zistiť, čo je ozajstným problémom. Dobrou praktikou je sledovanie aktivity (zväčša kurzoru) užívateľov na vašom webe. Pomocou nástrojov ako clicktale.com, crazyegg.com či mouseflow.com, môžete vytvoriť tzv. “heatmap” a získať cenné informácie o ich správaní.
„Testujte, merajte a overujte,“ napríklad AB testingom, čo je skúšanie dvoch rozdielnych verzií jedného prvku na vašej stránke. Teda napr. registračného formulára alebo tituliek. Užívateľom vašej stránky sa náhodne zobrazujú odlišné verzie týchto prvkov, na základe ich reakcií na ne môžete zistiť, ktorý z nich je vhodnejší.
Ďalším, vcelku jednoduchým, spôsobom ako získať informácie a cenný feedback, je rozhovor s užívateľom vášho webu. Podstatné však je, aby ste sa neprezradili a nedávali otázky smerujúce k odpovediam, ktoré „chcete počuť“.
A posledný poznatok: „Je lepšie byť nenávidený, ako ignorovaný.“ Prvá vec, ktorú podľa Petra s Robom treba spraviť, ak vám e-mailom začne chodiť kritika, je ísť do obchodu a kúpiť šampanské! Kritika totiž svedčí o tom, že ľudia o vašom webe vedia a záleží im na ňom.
Matias Corea: Nikdy nie je ten správny moment
Zatiaľ čo páni zo spoločnosti Asmira mali svoju prednášku skôr prakticky zameranú, Matias Corea, grafický dizajnér a spoluzakladateľ Behance Network, si pripravil poriadnu dávku motivácie a porozprával svoj príbeh úplne od začiatku. A počiatky, podľa jeho slov, nebývajú s troma miliónmi dolárov vo vačku a tisíckami štvorcových metrov priestoru. Začiatky sú napríklad aj v dome Matiasovej mamy, ktorej kradli internet. Napriek tomu, že to neznie príliš optimisticky, Matiasova prednáška bola asi najväčšou motivačnou bombou UniCampu.
Ku vzniku Behance network – platformy, v rámci ktorej môžu dizajnéri prezentovať a ponúkať svoje portfólio či nadväzovať spoluprácu, viedla dlhá cesta. Tá by však možno ani nezačala, keby sa Matias nevysporiadal s množstvom problémov, ktoré odrádzajú ľudí od vlastných on-line projektov. A pomohlo mu asi aj to, že na ne nenahliadal ako na problémy, ale ako na výhovorky. A v nasledujúcich riadkoch sú výhovorky, vďaka ktorým zaručene nikdy nezačnete.
“Teraz nie je ten správny moment.” Odpoveď je jednoduchá: Nikdy nie je ten správny moment. Vždy si môžeš nájsť výhovorku.
Napríklad takú, že “…môj nápad nie je úplne hotový.” Rovnako ako Peter s Róbertom, Matias je zástancom názoru, že svoje nápady treba začať realizovať ešte pred tým, ako budú kompletné. Na začiatku je nápad vždy len akási hmlistá a nejasná vízia, tá začne naberať výraznejšie kontúry až s jej realizáciou. Taký bol aj nápad vytvoriť Behance, s ktorým prišiel jeho kamarát a terajší spoločník. Keď sa Matias púšťal do Behance, podľa vlastných slov nevedel nič, o čom svedčí aj to, že Behance prešiel na začiatku troma výraznými zmenami, kým sa jeho podoba ustálila.
A čo konkurencia? Konkurencia tu vždy bola a bude. Aj Matias tvrdí, že konkurencie sa netreba báť, pretože vás môže inšpirovať byť lepším. Konkurencia je dobrá, no pomôže vám uvedomiť si, ako robiť veci rozumnejšie a vhodnejšie ako ona.
Svoje by o tom mohol rozprávať Google. Rovnako ako Peter s Róbertom, ktorí si rozprávali o Alta Viste, aj Matias poukázal na fakt, že pred Google bolo na trhu až 13 vyhľadávačov. Ak si teda vravíte, že “s týmto nápadom už niekto prišiel,” ešte to nemusí znamenať, že nebudete úspešný.
A ak naozaj nebudete úspešný, prinajmenšom sa niečo naučíte. Matias úspešný bol, no o tom, že sa veľa naučil priamo pri rozbiehaní Behance, svedčí aj jeho malé tajomstvo. Jediný predmet, ktorý na škole nespravil, bol webdizajn.
Tino: Najhoršie rozhodnutie je nerozhodnosť
Ako poslednú by som vyzdvihol prednášku Martina “Tina” Hrnčiara, ktorý s nerozhodnosťou problém rozhodne nemá. Martin je bývalý brand manažér RedBull-u, no napriek zaujímavej (a pravdepodobne aj zaujímavo ohodnotenej) práci, sa rozhodol naplno podieľať na projekte Life is Porno. I keď názov napovedá o niečom inom, nejde o produkčnú spoločnosť filmov pre dospelých, ale “label” vychádzajúci z undergroundovej streetart a skejtovej komunity. Jeho “zatiaľ jediným” produktom je značka oblečenia, no tak trochu po vzore RedBullu, sa nesnaží byť len konkrétnym produktom, ale spájať sa priamo s určitým životným štýlom a komunitou.
Keď Tino rozprával o výsledkoch, ktoré aj jeho pričinením RedBull v komunikácii dosiahol, podotkol, že “…čísla sú pekné, no nič neznamenajú. Podstatné je, či máte čo povedať. A ak hej, treba to povedať.” Táto veta úplne vystihuje jeho prístup k veci. Aj keď jeho prednáška nebola priamo o on-line marketingu, práve jeho “punkový” prístup k podnikaniu bol zaujímavým protikladom k pragmatickému prístupu Petra Vidoviča a Róberta Vereša. Ako tvrdia, začať treba predovšetkým tam, kde sú peniaze. Tino však upozorňuje, že startup netreba rozbiehať len preto, aby ste ho mohli predať, ale predovšetkým by mal prinášať ľuďom pridanú hodnotu. S čím sa však všetci štyria prednášajúci zhodnú je, že treba byť “…prvý, alebo iný ako iní.”
Ako ďalej?
Na tohtoročnom UniCampe bolo samozrejme oveľa viac prednášok, o ktorých by sa dalo písať (všetky prednášky si môžete pozrieť tu). Aby som však len nechválil, musím podotknúť, že boli aj také, ktoré príliš nechytili za srdce. Napriek tomu, že spíkri a ich aktivity boli zaujímavé, nie všetci vedeli rozprávať zaujímavo a z niektorých šiel pocit, že sa ani príliš nepripravili. Osobne mi oproti minulým ročníkom chýbala aj panelová diskusia. Celkovo však dominovali len pozitívne pocity a treba vyzdvihnúť, že tretí ročník UniCampu bol opäť úplne iný, ako ten predošlý.
Je preto na škodu veci deklarovanie organizátorov, že tento ročník bol pravdepodobne posledný. Táto konferencia absolvovala od bagrov a štrkopiesku na Skladovej ulici celkom dlhú cestu. Preto dúfam, že organizátori sa nebudú držať príslovia, že v tom najlepšom treba prestať a ich vyhlásenie o konci je len “marketingový ťah”.